Možno ti napadlo, že bude v dobe GDPR skvelý nápad zakázať webom, aby ťa “sledovali.” Ukázať tým zlým kapitalistom, že ty si tu pánom a už nikdy nevidieť žiadnu reklamu.
Dovoľ mi niečo ti povedať: Je to drblý nápad.
Prepáč za expresívny výraz. Alebo nie, neprepáč. Čítaj ďalej a dozvieš sa prečo.
Čo sa stane, keď ťa web prestane “sledovať”
Pamätáš si na telku? Viem, ty ju doma nemáš, nepozeráš, Netflix si mal ešte v dobe, keď domov rozposielal DVDčka. Každopádne, u rodičov možno na jeden exemplár narazíš alebo si spomeň na staré časy.
V telke dávajú reklamy, ktoré sem-tam preruší nejaký ten program. Možnosti cieliť tieto reklamy sú obmedzené – darí sa to pri špecifických programoch určeným úzkej cieľovke. Ale pri programe typu Superstar alebo obľúbenom dennom seriáli tvojej mamy to proste nejde. Pozerá to kde-kto, tak vtedy kde-kto inzeruje.
Preto vidíš reklamy na nový prostatový krémik, aj keď si 22 ročná baba. Preto si tvoji starí rodičia môžu vychutnať reklamu na bezpečný sex, aj keď spoločnú spálňu mali naposledy pred vznikom republiky. A tak ďalej, však chápeš.
Jednoducho, kto si zaplatí reklamu v danom čase a formáte, ten ju tam má.
Na webe to -bývalo- inak
Na webe a v mobile si si ale iste všimol, že ťa vždy nachádzala reklama, ktorá sa ťa aspoň trochu týkala. Nie je to preto, že by tam výrobcovia prostatových krémikov neinzerovali. Jednoducho vďaka možnostiam webu vedeli že nie si pre nich zaujímavý. Oni šetrili peniaze, ty svoje oči. Win-win.
Teraz si predstav, že webom zakážeš, aby využívali informácie o tebe.
Myslíš, že reklamy navždy zmiznú? Že si zadávatelia povedia “sakra, vydrbal s nami, už nikdy reklamu na internet nedáme?” Nie, nie.
Naopak, zavládnu “pravidlá telky” a kto si zaplatí viac, ten bude mať. Opäť, pri úzko zameraných weboch ťa možno “trafia,” ale trebárs pri spravodajských serveroch sa určite môžeš tešiť na rôzne divočiny. Ich to bude stáť viac, ale budú tam, lebo na to majú.
Naopak, predajca pekných handmade šperkov, na ktorého reklamu by si si možno aj klikol, medzi reklamami už nebude, lebo s reklamným rozpočtom 10 € denne veľkých hráčov jednoducho nepreplatí.
Po starom by ťa vedel zasiahnuť, lebo web by vedel, že si u neho už nakupoval alebo že svojim webovým profilom odpovedáš cieleniu. Ty si mu ale zakázal tieto informácie využívať.
Ale, ale…ja nechcem, aby ma sledovali
Dobre, ani ja. GDPR som tiež využil na to, aby som sa bez roboty odhlásil z newsletterov, ktoré som aj tak 100 rokov nečítal. Ale netreba to preháňať.
Aj keď by mi to veľmi lichotilo, nemyslím si, že CEO Googlu alebo trebárs šéfredaktorka SME dostáva denne 150 stranové PDFko s webmi a socialmedia profilmi, ktoré som v ten deň navštívil. A nedostávajú ho ani o tebe. Nezaujíma ich to. Nemusí.
Obaja len chcú obšťastniť inzerentov tým, že si poklikáme na reklamy. Čiže nám ich chcú naservírovať tak, aby nás zaujali. Ak im zakážeme poznať nás, nepodarí sa im to. A ponúknu nám reklamy tých, ktorí platia najviac.
Výsledok?
Všetci budeme nešťastní.
Nie je potom lepšie webom, ktoré máš rád a ktorým dôveruješ, dovoliť využívať informácie o tebe? Ty dostaneš reklamy, ktoré ťa majú šancu zaujať, ich zadávatelia pomerne lacnú reklamu a weby budú mať peniažky, za ktoré budú ďalej existovať.
A až to je skutočný win-win-win.